Experiment s fľašami plnenými rôznymi technickými plynmi (Ar, He, CO₂) za atmosférického tlaku a vytvorením plazmy priblížením sa k SSTC, či napojenie fľaše na VF VN zdroj.

      Už neviem za akých okolností, no vznikla myšlienka, čo tak skúsiť naplniť fľaše nejakými plynmi a vytvoriť si vlastnú plazmovú fľašu. Na začiatok, ako najlepšia možnosť mi prišiel práve argón, ktorého je veľa, je lacný a nemal som problém sa k nemu dostať na otestovanie môjho nápadu. Kamarát má doma prerobený CO₂ hasičák pre argón na zváranie, tak hneď boli prvé pokusy s plnením u neho.

• 
•  

      Našli sa nejaké fľaše od alkoholu, najlepšie sú pravdaže čím väčšie, vysoké a hlavne hladké. Keďže argón je ťažší ako vzduch, tak nie je problém improvizovať pri plnení fľaše. Hadička od hasičáku sa dala až na dno fľaše a asi na 1 minútu sa nechal pustený argón. Potom sa pomaličky hadička vysúvala vonku a zároveň, sa hneď rýchlo zatesnila fľaša. Prvý pokus, ako zatesniť vrch bolo len korkom a vrch zaliaty tavnou pištoľou. Argón takto vydržal asi týždeň, no potom už bolo príliš vidieť, ako sa nasal vzduch. Zmenila sa farba plazmy výboja a tiež už bol väčší problém výboj zapáliť vo fľaši. Najväčší problém, ktorý sa ukázal bol práve ohrev skla a plynu, čiže, ako sa za zmeny teplôt rozťahoval a sťahoval plyn, tak prepúšťalo cez korok a zatav z tavnej pištole.

• 
• 
• 
• 
•  

      Druhý pokus, bol nápad s použitím epoxidu na zaliatie vrchu. Opäť elektróda do vnútra fľaše, ale tento krát, cez hrubý polystyrén a vrch fľaše sa zalial hrubou vrstvou epoxidu až po vrch zarovno zo sklom. Už to takto mám nejaký dlhší čas a zatiaľ to drží a „plazmové fľaše“ stále fungujú. Uvidíme dokedy to takto pôjde. Pri tvrdnutí epoxidu ešte na začiatku bolo pekne vidieť, ako bublinky argónu sú vytláčane z fľaše cez epoxid vonku. Našťastie z fľaše vonku a nie naopak. Bublinky plynov tam takto ostali stvrdnuté a zatiaľ to funguje.

      Pri prvom a druhom pokuse plnení argónu je tiež vidieť menší rozdiel v plazme vďaka rôznemu pomeru vzduch/argón pri plnení, teda koncentrácie argónu. Argón sa rovnako, ako aj ostatné vzácne plyny veľmi ľahko ionizuje a v ionizovanom stave svieti. Preto nie je nutný znížený tlak, ako to bolo pri predošlých pokusoch s plazmou za zníženého tlaku vo vzduchu, ale tu stačí bežný atmosférický tlak. Podľa koncentrácie argónu dokáže vytvoriť červenú, fialovú, modrú a bielu farbu plazmy. Pri vyšších koncentráciách má argón červenú farbu a pri nižších prechádza cez fialovú, modrú až k bielej farbe. Čo je aj pekne vidieť pri prvej a druhej sade fotiek plus svoje spravia aj svetelné podmienky a nastavenie zrkadlovky. Na fotke dole vidieť celú „zostavu“ pre experimentovanie. Na ionizáciu argónu vo fľaši bol vo všetkých prípadoch dole na fotkách a videách použitý polovodičový Teslov transformátor – SSTC II + MIDI.

• 
•  

1,5l fľaša:

      Hneď v tejto prvej várke fotiek, kde som ešte použil korok a tavnú pištoľ. Vidieť výboje viac do modra a aj Teslov transformátor (SSTC II + MIDI) stačilo ak bol pustený na menší výkon a hneď dochádzalo k ionizácií argónu. Taktiež na väčšiu vzdialenosť dochádzalo k ionizácií.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

      Druhá várka fotiek pri fľaši zaliatej epoxidom. Je vidieť aj iné zafarbenie plazmy, ale tiež treba brať do úvahy svetelné podmienky a nastavenie zrkadlovky. No sú tu o niečo viac biele výboje, ako v predošlom prípade, kedy nešli až tak do biela, ale viac do modra. Tiež sa dá vidieť, teda naživo určite aj mierne odlišné správanie ionizácie a výbojov vo fľaši. SSTC musel byť už pustený na väčší výkon, ťažšie dochádza k ionizácií argónu a podľa bielej farby je tu vyššia koncentrácia argónu v nejakom pomere so vzduchom. No zatiaľ vďaka epoxidu sa drží argón stále dnu a zatiaľ to stále funguje. Miestami je vidieť aj fialové stopy plazmy, čo sú skôr už zrejme zanikajúce výboje (?) alebo aj vďaka vzduchu, ktorý tam ostal v nejakom množstve (?).

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

5l demižón:

      Na záver som si nechal fotky z veľkého 5 litrového demižónu. Tento sa už plnil pri druhom pokuse a zalial sa vrch epoxidom. Tiež zatiaľ drží rovnako, ako aj menšia 1,5 litrová fľaša. Uvidíme tiež dokedy pôjde tento veľký demižón. Výboj sa tu zapaľuje resp. nabehne a dôjde k ionizácií o niečo horšie vďaka veľkému objemu a veľkosti skla.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

Videá:

 

---

Demižón pripojený na VN zdroj

27.12.2017
      Cez sviatky pokračujeme ďalej s plazmovou fľašou. Tento krát, však už žiadny teslák, ale skúsil som použiť môj nový VN zdroj s IGBT tehlou v polomoste do 22,5kV pri frekvencií 25,4kHz. VN zdroj je dostatočne výkonný aj na 5l veľký demižón, možno až veľmi výkonný. Vzhľadom na vysoký ohrev skla od VF to však nemôžem zapínať na dlho, ale aj tak je to veľmi efektné a páči sa mi to oveľa viac, ako výboje vo fľaši v blízkosti tesláku. Najmä teda tento 5l veľký demižón, ktorý už bol pre teslák aj veľký. Malá fľaša 1,5l je v podstate nepoužiteľná, VN zdroj ma až príliš veľký výkon a silno ohrieva sklo. Výkon by sa pravdaže dal aj znížiť, no už som aj stihol prepáliť tu 1,5l fľašu a to za fakt dosť krátky čas. No vyzerá, že sa mi tu maličkú dierku podarilo zalepiť, tak hádam to bude na nejaký čas ešte ok. Viac asi nie je čo k tomu povedať, celé tajomstvo plazmovej fľaše je dole na fotkách plus pravdaže samotné fotky plazmy v argóne a videá :).

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

---

Nové fľaše s technickými plynmi

12.1.2020
      Nová várka plazmových fliaš, ale teraz už to nie je len argón. Dostal som sa k ďalším zaujímavým plynom vo zváračskej škole – klasika čistý argón, potom zmesi plynov Ar(97,5%) + CO₂(2,5%), Ar(82%) + CO₂(18%), čistý oxid uhličitý (CO₂) a nakoniec Hélium. Všetky plyny boli plnené len tak na stole s hadicou na dne fľaše, jedine hélium sa plnilo s fľašou otočenou naopak. Dnu je cez korok vložená elektróda a tá je zaliata vrstvou epoxidu. Všetko je to pri bežnom atmosférickom tlaku, čistota je, aká je.. no účel a efekt to plní. Každá fľaša ma svoju charakteristickú plazmu a farbu. Najjednoduchšie sa ionizuje hélium, tak čistý argón a následne zmesi s pridaným CO₂. Čím je viac CO₂, tým viac sa zhoršuje ionizácia a je potrebné vyššie a vyššie napätie. No pridaním nejakého malého množstva CO₂ sa mení znova charakter plazmy a farba. Čistá CO₂ sa ťažko ionizuje, ale ide to. Viac povedia fotky dole, ale hlavne priložené video, kde vystriedam všetky fľaše s plynmi pri SSTC II na ukážku ionizácie „plazmových fliaš“.

Argón (Ar):

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

Ar(97,5%) + CO₂(2,5%):

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

Ar(82%) + CO₂(18%):

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

Oxid uhličitý (CO₂):

• 
• 
• 
• 
•  

Hélum (He):

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

Video - ukážka všetkých plazmových fliaš: